"Čím ľudia môžu byť šťastnejší, tým sú nešťastnejší"

Autor: Adriána Parkanská | 25.1.2012 o 21:36 | Karma článku: 8,99 | Prečítané:  1456x

Autorom tohto jednoduchého, avšak pravdivého výroku je Paulo Coelho. Nie som fanúšikom jeho kníh, hoci jeho knihy nesú v sebe mnoho myšlienok na hlbšie premýšľanie. A väčšinou sa s jeho filozofickými úvahami zhodnem.

Je naozaj zvláštne, že v dobe takéhoto modernizmu, kde si aj nižšie sociálne vrstvy dokážu zabezpečiť aký-taký komfort, neustále máme pocit nenaplnenia. Mám každý deň, čo jesť, myslieť, hovoriť, písať môžem, čo chcem a nikto ma nekontroluje, dokonca i lásku a rodinu mám na dosah ruky. A napriek tomu mnohí z nás pociťujú nejaké nevyplnenie, prázdnotu, nespokojnosť, niečo, čo nám chýba.

Takže, naozaj platí, že čím ľudia môžu byť šťastnejší, tým sú nešťastnejší? Čo nám tak urputne chýba, kvôli čomu sa nám aj tie najslnečnejše dni zdajú ako najprázdnejšie? Čo je tá prázdnota, ktorá sa prikráda do našej mysle? A prečo vzniká?

Ak sa opýtate vašich známych, alebo aj seba, tak povrchne odvetíte, že ste v živote "celkom" spokojný. Ibaže slovko "celkom" mi tam náramne vadí. Vyjadruje jedno obrovské ALE. Že ste "celkom" spokojný, ALE mohlo by byť lepšie. Keby deti počúvali, keby bolo v práci menej stresu, keby vás nedráždili najnižšie sociálne vrstvy v dobe svojich sociálnych dávok. Keby sme sa v tom piplali ďalej, tak by každý z nás mohol na tieto problémy nájsť riešenie. S deťmi vytvoriť vhodný komunikačný kľúč, kde oni dôverujú vám, a vy im. Alebo uvedomiť, že práca nie je všetko. Stres obmedziť, vyvážiť plnohodnotným voľným časom alebo prehodnotením svojej pracovnej organizácie. Alebo v dobe sociálnych dávok nechodiť na miesta, kde sa takýto ľudia vyskytujú, alebo chodiť na dané miesta ráno, keď títo ľudia dospávajú svoju prepitú noc.

Avšak, napriek vyriešeným problémom by ste neboli spokojný a neustále by sa objavilo slovo ALE. Takže, kvôli čomu sa cítime prázdni? Prečo tá večná nespokojnosť? Ani sami odpoveď nepoznáte, pretože odpoveď je: "NEVIEM."

Ako 9-ročná som chodila na doučovanie z matematiky. Na prvej hodine sa ma učiteľka opýtala, čomu konrétne nerozumiem. Odpovedala som: "Neviem, asi ničomu." A ona mi vtedy povedala: "Neviem, nie je odpoveď. Musíš vedieť, čomu nerozumieš. Akonáhle vieš, ktorá oblasť ti spôsobuje problémy, hneď s tým budeme vedieť pracovať.  Pretože, nikdy ti nebudem vedieť pomôcť, ak mi povieš NEVIEM."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?