2. kapitola

Autor: Adriána Parkanská | 22.2.2012 o 16:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  141x

  Práca ako každá iná. Som asistentka, ktorá kryje šéfkin chrbát, keď sa niečo zlé udeje. Som tá, ktorá robí čaj a som tou osobou, ktorej narodeniny si nikdy nikto nepamätá. - Kde si bola tak dlho?- pýta sa ma dominantným tónom, kým ja sa zmohnem iba na na to, aby som jej zaželala dobré ráno. - Dobré ráno. - Potrebujem objednať nové ukážky týchto látok, potom zavolaj na piate a povedz im nech mi pošlú faktúry za prevádzku, nezabudni vyzdvihnúť u Marcely ten ružový kostým a zarezervovať lístky do divadla na zajtra. Dones mi aj kávu.- stihne mi to povedať jedným dychom. Kde je môj raňajší pocit?  

 

Cítim sa zbytočná, sadám za môj primalý stôl, na ktorom sa hrbí kopa papierov. Hlava ma bolí a beriem do rúk telefón. Kiežby aspoň jedno ráno povedala: dobré ráno. Ale myšlienkami sa vraciam späť k povinnostiam a niekde v hlbokom kútiku duše dúfam, že raz naberiem odvahu odísť odtiaľto.

- Hej, počuješ ma? Šéfka si pýta kávu. ( krava hluchá).- ozve sa štíhla pipka odvedľa.

Ja vstávam a bežím. To nikdy nebudem mať pauzu? Pýtam sa však iba do prázdna.

Plním rozkazy a bezmedzne ich taktiež počúvam. Niekedy by stačilo iba milé slovo. Snáď.

 

- Dobrý deň.- ozve sa milý mužský hlas. Vzhliadnem hore a predo mnou stojí bezchybný chlap v obleku, s perfektným úsmevom a totálne bielymi zubmi.

- D-,dobrý.- hlesnem a snažím sa pricapiť si vlasy. Nejasne tuším, že musím vyzerať akoby som teraz vybehla z blázinca.

- Hľadám vašu šéfku, mohli by ste jej povedať, že som tu?- pokračuje nezáväzne ďalej.

- Áno, hneď jej brnknem.- odpovedám a vzápätí by som sa najradšej zabila, že som vyslovila slovo brnknem. Na mojej miere trápnosti skúšam odhadnúť, na ktorom mieste by toto slovo mohlo byť. Nestíham o tom premýšľať, lebo sa zrazu otvoria dvere a šéfka v akejsi naučenej sexi póze sa práve hrnie na toho krásneho, milého chlapa.

- Neverím, že si mi neoznámila, že je tu. Za to ti budem musieť strhnúť z platu.- vraví mi s hadím úsmevom na tvári.

- Nie, nie.- smeje sa chlap, - práve ti volala, len som jej povedal, aby zložila, pretože som ťa chcel prekvapiť.

- Vážne?- pýta sa šéfka sladkým hlasom, a v tej chvíli sa mi naskytne pohľad na jej nechutný jazyk v jeho ústach. Fuj. Tak teraz mi je už vážne zle. Našťastie sa chlap spamätá a odtrhne sa od nej.

- Ideme na obed?- pýta sa ho tým zmeneným tónom. Ťahá ho k dverám, kým mne stihne oznámiť, aby som zariadila, aby ju nikto nevyrušoval. Pánabeka, chodí mi v hlave, je sexi, fantastická postava, kopa peňazí, šéfka vydavateľstva, chlapi jej skáču ako ona chce. Alebo možno tento nový si ešte nevšimol jej pravú tvár.

Odišli a mne odľahlo. Cez jej počítač si zapínam hudbu a chystám sa urobiť trochu poriadku na jej stole. Na stole šálky od kávy, rúže Channel, ohorky od cigariet, a nová vôňa od Armaniho.

Let´s stay togetheeeer, mi tu spieva akýsi chlap. Milé.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Trump ide lákať späť americké firmy. Ako to ovplyvní Slovensko?

V USA by mohli klesnúť korporátne dane. Americká administratíva zvažuje pokles daní z príjmov právnických osôb z 35 na 15 či 20 percent.


Už ste čítali?