Keď začíname starnúť...

Autor: Adriána Parkanská | 13.5.2014 o 21:48 | (upravené 13.5.2014 o 21:54) Karma článku: 7,20 | Prečítané:  1242x

Už mám nejaký ten piatok dvadsaťpäť rokov. Dokonca som ukončila aj vysokú školu, po ktorej som si myslela, že život bude hračka. Moje naivné omyly. Človek sa vzdeláva predsa celý život a povinnosti sa kopia čoraz viac a viac. Ale isté zmeny tu badať. Začíname:

 

1. Postava: Ach, jaj- kým som v sedemnástich v pohode zožrala celú pizzu a ku tomu litrovú extrasladkú coca-colu, tak teraz je to problém. Samozrejme, zjesť by som to celé zvládla (myslím, že v tomto ohľade problém nebudem mať nikdy). Ibaže, kým sa to predtým vyparilo pravdepodobne dýchaním, tak teraz sa mi to zlomyseľne umiestni na najnepríjemnejších miestach môjho tela...

2. Kondička: Boli časy, keď som si sadla na bicykel, pedálovala a pedálovala- až som sa dostala do ôsmej dediny od tej našej a ešte som zvládla len tak pre radosť ďalších osem kilometrov a potom späť. Teraz? Teraz nadávam pri nepatrnom kopčeku, vzývam všetkých svetových i domácich bohov na čele s Perúnom i Venušou, aby sa ten nenávidený kopček zmenil na nížinu.

3. Domácnosť: Kým som predtým pomocou obchodov zveľaďovala len šatník a botník, tak teraz čoraz častejšie navštevujem IKEU a potraviny. Na pohľad viem určiť, ktorý cesnak bude ostrý a na super akcie mám lepší nos ako vražední dôchodcovia. Vyváram, vypekám a periem, je celkom zvláštne, že ešte nazaváram, ale obávam sa, že postupom rokov začnem aj s tým.

4. Voľný čas: Pariť vonku? Ani náhodou! V piatok večer radšej zalezená s knižkou pod perinami. A keď už konečne von, tak len decentne a panensky si pýtam "dve deci bieleho", ktoré mi vydrží celý večer. Dokonca si aj platím sama!

5. Spánkový režim: Predtým som bola schopná prísť domov o piatej ráno posledným, teda skôr prvým vlakom a o ôsmej už vstávať na autobus do mesta a na brigádku, kde som postojačky vydržala osem hodín. Teraz si ako babička naťahujem budík už o ôsmej večer, a keď v noci nemám svojich minimálne osem hodín spánku, tak som na ďalší deň nabrúsená ako žiletka so zabíjajúcim pohľadom (ehm, o tom pohľade by kolegovia v práci mohli písať ódy).

6. Kamaráti: Polovica vašich priateľov si zakladá rodiny a tá druhá polovica plače, že už si tú svoju založili, ale ešte si chcú užiť. Rozrastajúcu rodinu vašich priateľov spoznáte aj tak, že kým ste predtým na návštevu doniesli fľašku čohosi chutného, tak tentokrát tam nosíte hlavne detské hračky a sladkosti.

7. Opačné pohlavie: Tak,a teraz si asi milý čitateľ pomyslíš, že i tu budem starosvetsky lamentovať, že už sa za mnou žiadny chlap neobzrie. Ale, omyl, vážení! Za celý svoj život som toľko vizitiek, pozvaní, žmurknutí nedostala ako zatiaľ za tých päť mesiacov dvadsaťpäťročného života. Netuším či je to u každého tak, ja si to vysvetľujem na príklade so zrelým ovocím- teda, že najlepšie chutí zrelé ovocie, ehm, ehm...

8. Genetika: Čo v prípade, ak celá vasa rodina šedivie od skorého veku? Asi mi zostáva iba zmierenie so situáciou. Ale aj tak stojím každé ráno strapatá pred zrkadlom s pinzetou v ruke a snažím sa zbaviť svojich bielych vláskov. Ako žene, ktorá chce byť so sebou spokojná a páčiť sa aj svojmu okoliu mi zostávajú len dve veci: Vlasy si nafarbiť, alebo vyzerať ako Perinbabka. 

A čo vy? Aké starnúce klišé ste si na sebe všimli? Ps. Pokojne preháňajte :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?