Kapsle na kávu

Autor: Adriána Parkanská | 9.9.2016 o 22:09 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  954x

Verím v ľudskú nezištnosť i dočasné dobro (minimálne si myslím, že každý ľudský tvor je schopný vykonať zlo, ale aj dobro…) Nuž, naivný snílek vo mne funguje od počatia, a nebolo to nezištné ani pri tomto príbehu.

Mám kávovar na kapsle, rada pritom skúšam nové druhy a príchute, avšak jeden typ mi nesadol. Nechutil mi na prvýkrát, ani na druhýkrát, ani na tretíkrát. V krabici mi zostalo 13 neporušených kapslí. V rodine ani v mojom okruhu známych tento typ kávovaru nepoužívajú, avšak bolo mi ľúto kapsle vyhodiť a predávať takúto načatú krabicu tiež. Podarujem ju niekomu, napadlo mi. Žijem v modernej dobe, v postkomunistickom mestečku plnom obyčajných ľudí. Tým pádom rozhodnutie padlo na spísanie inzerátu na nemenovanú, ale o to známejšiu sociálnu sieť s nasledovným textom: DARUJEM ZDARMA v meste XY 13 kapslí príchute XY do kávovaru XY (pre istotu s priloženou fotografiou produktu). Asi som bola na omyle výstižnosti mojej krátkej marketingovej inteligencie, pretože prvý ohlas sa objavil približne o dve hodiny. (Možno ma malo upozorniť to, že pani mala na kontaktnej fotke namiesto náušníc veľké červené vianočné gule a pre istotu aj odfoteného pritúleného psíka- ale nebudem snáď súdiť ľudskú bytosť na základe fotky, že?)

“Čo za to? A z ktorého mesta ste?”
“Dobrý deň, tak ako je to uvedené v texte inzerátu, kapsle sú zadarmo a v meste XY. Máte záujem?”

Pani s vianočnými guľami a verným psíkom už neodpísala. Ale ďalšia reakcia ma nechala čakať do nasledujúceho rána. Tentokrát mladá mamina na fotke s dvomi deťmi.

“Mám záujem. Čo za to?”
“Dobrý deň, je to zadarmo, ako je to uvedené v inzeráte. Máte teda záujem?”
“Asi hej.”
“Poprosím vás, aby ste prišli dnes po 18-ej hodine na tú a tú ulicu, dom ten a ten.”
“Ja o šiestej nemôžem. Mám dve malé deti a práve vtedy ich kúpem a ešte bývam na opačnej strane mesta. Možno pošlem partnera.”
“Ako som písala, stačí kedykoľvek po 18-tej hodine.”
“Ešte si to rozmyslím.”

V ten deň som dorazila z práce, užívala si pohodlie domova aj knihy. O 18:02 mi zazvonil na bráne zvonček.
“Haló?”
“Prišiel som po kapsle.”
“Hneď vám ich prinesiem.”

Vybehla som, vložila mu krabicu do rúk, on pokrútil hlavou, so svojimi vypasenými vytetovanými ramenam nezúčastnene mykol a zahundral poznámku, že musí riešiť takéto ženské veci. Kývol hlavou na pozdrav a odfičal na svojom ojazdenom čiernom aute (ale o to nablýskanejšími puklicami).

Vrátila som sa do toho svojho pohodlia domova a ešte som zopár dní čakala na ďakujem od tej mladej pani s dvomi deťmi. Asi nemala čas, kúpe celé dni svoje deti (alebo pije kávu)…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

DOMOV

Primár onkologického ústavu mal zobrať úplatok, zadržala ho polícia

Onkologický ústav sa k prípadu nevyjadril.


Už ste čítali?